Dá sa iba stúpať?

Keď si človek myslí, že je život iba ružový a že tie najmenšie problémy sú tie najväčšie... a potom zistí, že to tak nie je, to bolí. Je to prvý tvrdý pád... Ale možno až vtedy začína život. A my sa čudujeme, čo to bolo doteraz, čo bolo to krásne obdobie. 

Vždy som si myslela, že keď dosiahnem ďalšie a ďalšie ciele na mojom rebríčku budem len šťastnejšia a šťastnejšia a budem len získavať a nikdy nie strácať. To je ale naivita, však? To je pohľad mladého človeka. Človeka, ktorý je tak mladý a má sa tak dobre, že len získava. Akurát, že vyrastie. Vyrastie a zapletie sa do siete dospelosti v ktorej nie vždy vedie cesta len hore, ale častokrát pred stúpaním musí klesnúť. Ťažko sa s takým niečom zmieruje, ťažko sa prvý takýto zážitok prežíva a je nemožné na taký zážitok zabudnúť. Je to skúsenosť. Je to to, čo dospelého robí dospelým. Obdivovaným mladšími, je to to, čo nám dovoľuje radiť ostatným. Múdry človek to prekoná a poučí sa. Nikdy zlú skúsenosť nepraje inému.